SME

Takto bude vyzerať koniec budúcnosti (píše Samo Marec)

Nevnímame to, lebo sa nás to zatiaľ netýka.

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je prekladateľ a publicista

O klimatickú zmenu sa zaujímam tak ako všetci, to znamená áno, ale nie príliš. Vždy bola prítomná, ale na Slovensku nikdy nebola témou. Netvárim sa, že rozumiem klimatickej zmene ako takej, ale zaujíma ma, ako bude ľudská spoločnosť vyzerať povedzme o sto rokov.

Hovoril som s environmentalistom Martin Hojsíkom, ekonómom Liborom Meliorisom a so sociológom Michalom Vašečkom. Od prvého som očakával, že mi povie, kde sa nachádzame, od druhého, že mi povie, čo s tým, a od tretieho, že mi povie, ako to bude vyzerať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zároveň som dúfal, že mi aspoň jeden z nich vyvráti moju pomerne katastrofickú hypotézu; namiesto toho mi ju potvrdili a pridali svoje myšlienky. Výraznejší vplyv klimatickej zmeny budeme cítiť už my, našich detí sa dôsledky budú dotýkať už omnoho viac.

Súvisiaci článok Zmena klímy: Konflikty vo svete, suchá a jedovaté živočíchy na Slovensku (odomykáme) Čítajte 

Už sa to deje

Problém je v tom, že už tam sme, len si to neuvedomujeme. Zvyšujúca teplota sú len čísla a my máme klimatizáciu; ľadovce sa možno topia, ale nevidíme to; je nám nepríjemne teplo, ale prežijeme. Zatiaľ sa to dá zniesť.

Nevnímame to, lebo sa nás to zatiaľ netýka, ale keď sa to týkať bude, bude už neskoro. Máme to ne/šťastie, že žijeme v tej časti sveta, kde sa pomerne dobre bude dať žiť ešte dosť dlho.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Konflikty o vodu však už prebiehajú: Egypt živí Níl. Živí však aj krajiny, ktoré sa nachádzajú bližšie k jeho prameňu — napríklad Keňu, Etiópiu a Sudán.

Vodu z neho tak potrebuje aj 390 miliónov ľudí, no tej je čoraz menej; a tak tieto krajiny rozmýšľajú, že postavia priehrady. S tým, samozrejme, nie je spokojných sto miliónov obyvateľov Egypta. A teraz čo?

Čoraz častejšie sa hovorí, že izraelsko-palestínsky konflikt je nakoniec konfliktom o vodu — a teda o prežitie — v pomerne nehostinnom regióne. Na kopci nad Hebronom sa napríklad nachádza izraelská osada Kirjat Arba. Palestínčania žijú v nedostatku (vody), no v osade v záhradách nájdete bazény.

Palestínčania sú nespokojní, ale židia sa bránia: vodu ťahajú z hĺbky niekoľkých kilometrov, majú na to technológie, ktoré niečo stáli. Vodu si treba zaslúžiť, prečo by sa o ňu mali deliť?

Prečo by sa mali? Napríklad preto, že nechcú konflikt. Pravdepodobne povedia, že ak konflikt príde, ubránia sa. Je to jeden z príkladov toho, že prístup k vode možno brániť silou. Otázka je, či chceme žiť vo svete, kde si prístup k vode treba vydobyť silou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Potrebujeme riešenie. A budeme ho hľadať.

Súvisiaci článok Aktivistka: Riešenie klimatickej krízy sa začína u politikov Čítajte 

Model Peking 2050

Keďže jednou z otázok je Čína, nazvime to Peking 2050. Vznikne globálna dohoda: vedci odmerajú, aké hodnoty potrebujeme dosiahnuť, aby sa globálne otepľovanie zastavilo, politici sa dohodnú, ako to urobíme, firmy budú súhlasiť.

Nie jednotlivé štáty, ale my všetci sa dohodneme, ako to odteraz bude, a všetci to budeme dodržiavať, lebo ak to nebudeme robiť všetci, potom to nemá zmysel.

Problémy — len tak námatkovo — sú dva. V prvom rade budete musieť obyvateľom Číny a Indie, teda viac ako dvom miliardám ľudí, vysvetliť, že ich túžby a ašpirácie sú síce pekné, ale nesmú príliš zbohatnúť, pretože bohatstvo znamená spotrebu a spotreba znamená znečistenie.

Čiže osobná sloboda áno, ale ako pre koho.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C64FD na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Nabudúce by niekto z SNS mohol vyriešiť krádež tým, že zatkne náhodného okoloidúceho.


Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Peter Tkačenko

Stabilitu vlády, sociálne istoty ani vyslanie vojsk v paláci nepostráži.


SkryťZatvoriť reklamu