Autor je teológ a farár
Posledné roky žijem v menšine. Na niekoľkých úrovniach. Cirkev, v ktorej som farárom, tvorí asi pol percenta českej spoločnosti. A to aj napriek tomu, že vznikla pred sto rokmi zlúčením troch protestantských tradícií – luteránskej, reformovanej a bratskej.
Veriaci z reformovanej tradície tvoria väčšinu členov. Aj v tejto menšine teda patrím do ďalšej menšiny, medzi luteránov. Akoby to nestačilo, patrím ešte aj k slovenskej národnostnej menšine.
Nesťažujem sa. Je to cenná skúsenosť. Všade niečo prezrádza moju inakosť. Na verejnosti môj prízvuk, v cirkvi okrem prízvuku aj teologické dôrazy, ktoré zastávam.
Trochu ma to zmenilo. Predovšetkým viac chápem snahu menšín o rovnoprávnosť.
Inakosť a menšiny znova rozčerili vlny cirkevného éteru. Predseda konferencie biskupov v Poľsku Stanisław Gądecki totiž porovnával požiadavky LGBT komunity s komunistickou totalitou.
Sprvu som len mávol rukou. Po pár dňoch ho však podporil aj Dominik Duka, predseda českej konferencie biskupov.
