Vyrukovať s nápadom zaviesť akúkoľvek novú daň, prípadne zvýšiť existujúcu, nie je najlepším receptom, ako si zaistiť popularitu.

Zistil to Ivo Nesrovnal, keď chcel skromne zvýšiť dane z nehnuteľností, Matúš Vallo pri zavádzaní parkovacej politiky a rovnako to zatiaľ platí pri úvahách o environmentálnej dani na mäso alebo lietanie.
Ako vždy, problém je v zásade jednoduchý. V prvom rade si treba ujasniť, či emisie skleníkových plynov naozaj spôsobujú to, čomu sa hovorí klimatická kríza.
Keďže túto otázku už nám vedci láskavo zodpovedali, tento text bude vychádzať z predpokladu, že sa nemýlia a potom zostáva už len drobnosť: politická dohoda, či a čo sa s tým bude robiť.
V tejto optike by aj libertariáni mali uprednostniť zdanenie emisií. Ako alternatíva sa nám totiž núkajú najmä, ehm, odvážne riešenia búračov kapitalizmu, ktorí postupné, trhovo motivované znižovanie emisií považujú za veľmi nedokonalé až zbytočné krôčiky, takže by najradšej vytrhli svet z pántov.