Autor je politológ, pôsobí na Trnavskej univerzite
Školstvo je jednou z oblastí, pri ktorých sa strany pred každými voľbami dušujú, že sú ich prioritou. Nič však nenasvedčuje tomu, že by marazmus v školstve po najbližších voľbách mal ustať, či sa aspoň zmierniť.

Keď sa pozrieme na programy nových strán, ktoré sa chystajú prevziať moc, žiadna nádej na zmenu neplynie.
Skôr naopak, ideologický smer v oblasti školstva, ktorý sa zavádza do praxe posledných pätnásť rokov, bude len naberať na obrátkach.
Ak hovoríme o programoch nových strán, máme vlastne na mysli len stranu Spolu. Tá má totiž na rozdiel od PS a Za ľudí politický program. Pri strane Andreja Kisku to je ešte pochopiteľné, len nedávno vyzbierala podpisy. Avšak PS, sa už zúčastnilo komunálnych, európskych aj prezidentských volieb, no žiadny program nemá.
Jeho „program“ pozostáva z dokola opakovaného hesla „starí a noví politici“ a tak pozornosť púta nanajvýš drogová kauza predsedu, jeho vulgárny slovník pri „prednáške“ študentom a najnovšie aj sabatikal ušitý pre „horných desaťtisíc“.
Neoliberálne školstvo
Spomenutý ideologický smer v školstve sa nazýva neoliberálny. Nejde tu o lacné politizovanie, neoliberálny koncept vzdelávania je riadny odborný termín zaužívaný v odborných publikáciách.
Označuje sa ním špecifický smer, existujúci v USA približne od osemdesiatych rokov, krátko na to v západnej Európe a od prelomu storočí aj v európskych postkomunistických krajinách.