Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice
Jedno treba Andrejovi Dankovi uznať. Po posledných parlamentných voľbách, v rámci ktorých sa Kotlebova ĽSNS dostala do parlamentu, sa z neho, minimálne vo verbálnej rovine, stal jeden z najvehementnejších odporcov extrémizmu spomedzi vrcholových politikov.
Stačí si spomenúť na jeho kategorické odmietanie spolupráce s ĽSNS či na viaceré kritické slová adresované Mariánovi Kotlebovi.
Z tých zrejme najviac zarezonovali tie z minulého leta, keď Danko bezprostredne po svojej návšteve Izraela, v rámci avizovania príprav legislatívy postihujúcej prejavy antisemitizmu, vyhlásil: „Začala sa vojna s vami, pán Kotleba, akú som viedol s Jánom Slotom. Lebo ja sa za vás hanbiť v zahraničí nebudem.“
Či táto Dankova kritika smerom k ĽSNS vychádza z jeho skutočného hodnotového presvedčenia, alebo ide skôr o taktiku v rámci boja o podobný typ voliča, to už ponechám na každého osobnom uvážení.
Fašizmus, alebo keď na veľkosti záleží Čítajte Liberálny extrémizmus podľa Danka
Najnovšie Andrej Danko opäť vyrukoval s kritikou extrémizmu. Tentoraz však svoje výhrady nesmeroval len Kotlebovej ĽSNS, ale zároveň obvinil Progresívne Slovensko, Spolu, KDH a exprezidenta Kisku z podpory adopcií detí homosexuálmi, na základe čoho ich označil za akýsi liberálny variant extrémnej pravice.
Danko tak prezentuje požiadavku adopcií detí pármi rovnakého pohlavia, ktorú zaradil popri rasizme a antisemitizme ku svojim vylučovacím kritériám možnej budúcej povolebnej spolupráce, za prejav „liberálneho extrémizmu“.
