Vystrájanie Zemana prekročilo všetky únosné hranice. Rozhodnutie nemenovať ministrom kultúry kandidáta ČSSD, čiže strany, ktorej tento rezort podľa koaličnej zmluvy „patrí“, je protiústavná – čo tvrdia takmer všetci právnici – gradácia mocenského zápasu vedeného s jediným cieľom:

Odkloniť Česko od parlamentného k poloprezidentskému systému, k čomu dlhým krokom má byť zavedenie precedensu pre jeho „právo“ intervenovať premiérovi do personálneho zloženia vlády.
Ústava je tu však úplne jednoznačná: Po návrhu premiéra nemá prezident nič iného poruke než v akomsi rozumnom čase (tri dni, týždeň) kandidáta menovať. Ak predsa nemenuje, čo žiadna normálna ústava nepredpokladá, prirodzeným pokračovaním by mala byť tzv. kompetenčná žaloba premiéra na Ústavný súd.