Autor je vedecký pracovník SAV a člen Slovenského ochranárskeho snemu
Ako vyzerá náš záujem o klímu v praxi? Slovensko stále toleruje, ba podporuje stratovú ťažbu nekvalitného a toxického hnedého uhlia na hornej Nitre, hoci všetci už desaťročia vieme, že je to trestuhodné.
Hoci ide o jednu z najväčších hrozieb pre globálnu klímu, hrdíme sa tým, že sme svetoví lídri vo výrobe automobilov (so spaľovacími motormi) v prepočte na obyvateľa.
Stávame sa odstrašujúcim príkladom v neregulovanej ťažbe dreva, ničení lesov a devastácii ostatných prírodných zdrojov (národné parky nevynímajúc), macošsky sa správame k vode i pôde a environmentálnej výchove, vzdelávaniu a osvete poskytuje vláda iba minimálnu podporu.
Gestá nestačia
Na druhej strane, Slovensko bolo jedným z prvých členských štátov EÚ, ktoré sa oficiálne prihlásili k plneniu záväzkov z Parížskej klimatickej dohody.
Vláda nedávno prijala vcelku sľubnú Envirostratégiu 2030 a zaviazala sa, že v dohľadnom čase prestane dotovať ťažbu uhlia na hornej Nitre.
“Čo sa týka proklamácií, sľubov a prísľubov, nie sme na tom najhoršie.
„
Andrej Kiska ešte ako prezident veľmi konkrétne odpovedal na otázku, ktorú pred časom Slovenský ochranársky snem adresoval najvyšším ústavným činiteľom: „Čo pozitívne ste Vy osobne urobili vo vzťahu ku klimatickej kríze a v záujme plnenia cieľov Parížskej dohody z roku 2016?“
Slovensko, síce na poslednú chvíľu, ale predsa podporilo snahu EÚ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Dvaja slovenskí environmentalisti, ktorí sa venujú aj zmene klímy, sa v nedávnych eurovoľbách dostali do Európskeho parlamentu.
