Autor je učiteľ a spisovateľ
Do úplného záveru uhorkovej sezóny ešte nejaký ten týždeň chýba, no už teraz možno povedať, že ostane jednou z najúrodnejších v histórii slovenskej samostatnosti.
Na domácom fronte sa o spoločenské pnutie postaral opäť najmä Kočner.
Áno, podhadzovali nám Trubana, o jeho „škandále“ však o mesiac už nikto súdny ani necekne, zatiaľ čo Kočnera budú plné správy, a to až dovtedy, kým sa to celé neuzavrie.
No, a keďže sa to bude uzatvárať roky, veľké množstvo súčasníkov v tieni Kočnera zavŕši svoju pozemskú púť, čo je takmer rovnako smutné ako to, že ju zavŕšia v tieni Kotlebu.
Ak sa to niekomu zdá kruté, môže si pokojne predstaviť aj viac ako realistický scenár, že úplne sa to neuzavrie nikdy. V takom prípade by sa s malým pritiahnutím za šticu dalo povedať, že v Kočnerovom tieni zomrieme všetci.
Možno je to desivé, ale prekvapovať by nás to nemalo. S tieňom Mečiara žijeme už celé desaťročia a zvykli sme si aj na Fica. No a pokiaľ sa nevykoľají všetko a nevypukne vojna, s bruchatým tieňom morálne zdegenerovaného piadimužíka sa vyhynutia báť nemusíme.
