Spôsob, akým sa policajt, ktorý zabránil vyšetreniu Bašternákovho dopravného priestupku, dostal až na ambasádu do Kyjeva, je veľká slovenská klasika.
Inštitút pridelenca, policajného či vojenského, je azda najlukratívnejšou trafikou rezervovanou v rozpočtoch silových rezortov pre tých „kolegov“, ktorí sa prispôsobili etike a konali v intenciách „systému“, známeho práve od kauzy Bašternáka ako „naši ľudia“.

Nutnosť odmeniť tých, ktorí síce nepatrili do kruhu najzasvätenejších, ale rozumeli potrebám „systému“ tak, že nedovolili pouličnej polícii obťažovať tých „našich“, je režimovým imperatívom, aby nedochádzalo k rôznym únikom a priesakom.