Autor je odborník pre školstvo a člen predsedníctva Spolu-občianska demokracia
Teší ma, že Tomáš Jahelka z Trnavskej univerzity si dal tú námahu pozrieť a komentovať program strany Spolu na zlepšenie vzdelávania na Slovensku.
Verím, že výmena vecných názorov môže byť len prínosná. Zároveň je z jeho textu zrejmé, prečo sa zásadne nezhodneme.
Prečo kritizujeme memorovanie
Bežný obraz v našich školách sú deti, ktoré sedia za sebou v radoch v laviciach. Pozerajú sa na tabuľu, počúvajú učiteľku, snažia sa robiť si poznámky do zošita.

Monotónny výklad, formy a metódy výučby bez aktívneho zapojenia žiakov a študentov sú najčastejším spôsobom, ako vzdelávame na základných, stredných aj vysokých školách.
Potvrdzujú to aj zistenia iniciatívy To dá rozum alebo prieskum agentúry Focus pre Komenského inštitút.
Vedecké výskumy hovoria, že presne takto sa mozog neučí. Počúvanie výkladu je v skutočnosti jednou z najmenej efektívnych metód výučby. Takýto výklad dostane deti skôr do bdelej kómy, ako by ich naučil vedomostiam a zručnostiam pre dynamicky sa meniaci svet.
Problémom súčasného školstva nie je to, že chce odovzdávať vedomosti. Problémom je, že vedomosti sprostredkúva bez súvislostí a nesprávnym spôsobom. Veľa žiakov sa ich len naučí naspamäť deň pred písomkou.