Úpadok politickej kultúry môže mať rôzne podoby aj následky. Keď diktátori odvádzajú pozornosť a všetky obvinenia hádžu na sprisahanie zahraničných mocností voči svojstojnému lídrovi úprimne milujúceho svoj ľud, prekvapí to len málokoho.
O to viac však zamrzí, keď sa podobná pohnútka pripisuje aj v demokratických krajinách.
Fráza projekt Strach sa ujala aj pri brexite. Funguje to Čítajte Lebo demokracia je diskusia, ale pravá diskusia je možná len tam, kde si ľudia navzájom dôverujú a poctivo hľadajú pravdu, ako ešte v ére nedokonalej československej demokracie povedal Tomáš Garrigue Masaryk.
Tam, kde sa politickí oponenti a priori snažia obviňovať z nepriateľských pohnútok, ubúda diskusie. A tým, žiaľ, aj demokracie.
Práve toto v posledných rokoch vídavame čoraz častejšie. V strednej Európe sú raz vinné médiá, potom Brusel, herci, ktorí sa rozhodli ozvať, osemdesiatnik žijúci na Piatej avenue…
Len aby sa politik nemusel dostať k podstate obvinení, lebo veď tie sú predsa druhoradé, hlavné je onálepkovať toho druhého.
