Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je teológ a farár
Som trémista. S trémou mám veľké skúsenosti. Zväčša negatívne. Teda aspoň z môjho pohľadu negatívne. Aj napriek tomu, že ma vždy všetci uisťovali, že mať trému je normálne.
Ako malý som mal trému vždy, keď ma vyvolali pred tabuľu. Najhoršie bolo, keď som pod drobnohľadom učiteľky a spolužiakov musel počítať rovnice, čo mi nikdy nešlo, lebo som sa vždy hrozne mýlil pri opisovaní znamienok.
Všetkých som tým dokonale pobavil. Teda takmer všetkých. Mne chvíľu trvalo, kým som sa naučil zabaviť sa sám na sebe a svojich chybách a zbavil sa pocitu, že by som sa najradšej prepadol pod zem.
Ako dieťa som si myslel, že z trémy vyrastiem, že sa jej časom úplne zbavím. Dnes viem, ako veľmi som sa mýlil. Ešte ako študent teológie som mal počas prvej bohoslužby takú veľkú trému, že som zhodil aj mikrofón so stojanom, ktorý stál predo mnou.
