Autorka pôsobí ako výskumníčka Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií
Rok 2017 vošiel do mjanmarských dejín ako rok hrôzy a 25. augusta si odvtedy pripomíname smutné výročie brutálnych útokov na Rohingov.
V tento deň pred dvoma rokmi spustili mjanmarské bezpečnostné sily kampaň proti Rohingom, počas ktorej ušli stovky tisíc ľudí do susedného Bangladéša. Žijú tam dodnes, v utečeneckých táboroch v zúfalých podmienkach.
Za masaker stále nebola vyvodená žiadna zodpovednosť napriek tomu, že dôkazov je veľa.
Keď štát bojuje proti menšine
V západnom Mjanmarsku pri hraniciach s Bangladéšom žila rohinská komunita (spolu s ďalšími etnickými skupinami). Rohingovia sú mjanmarskí moslimovia zameraní najmä na rybolov a poľnohospodárstvo. Ide o najchudobnejších ľudí v krajine, ktorí čelili a niektorí stále čelia diskriminácii a segregácii podobnej niekdajšiemu apartheidu v Južnej Afrike.
V súčasnosti už asi milión z nich žije mimo krajiny. Väčšina Rohingov nemá žiadne doklady totožnosti, ktoré im odobrali v roku 1984 na základe nového diskriminačného zákona o občianstve.
V dôsledku toho sa ľudia mohli zdržiavať iba vo svojich dedinách. Ak potrebovali ísť napríklad do nemocnice, tak si najskôr museli zohnať povolenie, aby mohli ísť do dediny alebo do mesta s nemocnicou. Ak nemali peniaze, prípadne čas hral v ich neprospech, smola.
Väčšinou smeli vycestovať iba do inej moslimskej dediny. Keď chceli ísť do iného regiónu v krajine, museli si vybaviť veľmi drahé povolenie. Ak chceli zájsť do zahraničia, nedalo sa, lebo nemajú pas.
Od roku 2015 sa ľudia v Mjanmarsku nemôžu sobášiť, ak nie sú rovnakého vierovyznania a konvertovať na inú vieru je takmer nemožné. Rohinské páry nesmú žiť v jednej domácnosti ani mať deti, keď nie sú zosobášené.
Na to, aby získali povolenie na manželstvo, musia spĺňať niekoľko požiadaviek a zaplatiť vysoké poplatky, lepšie povedané úplatky.
V roku 1994 vláda prestala vydávať rodné listy rohinským deťom, v dôsledku čoho nemali nárok navštevovať štátne stredné školy, a tak miera negramotnosti v tejto oblasti narástla na neuveriteľných 90 percent.
Tým, že nemali prístup k vzdelaniu, neovládajú dobre ani regionálny jazyk, rakhinčinu, ani národný jazyk, mjanmarčinu (barmčinu), hovoria väčšinou iba svojím vlastným jazykom, rohingčinou.
Ak človek v Mjanmarsku neovláda oficiálny jazyk, nemôže vyučovať na štátnych školách. Rohingovia tak žili mimo spoločnosti ešte pred začiatkom samotného konfliktu.
Nie sú naši
Medzi dvoma najväčšími skupinami obyvateľstva štátu Rakhine (kedysi Arakan) - prevažne moslimskými Rohingami a budhistickými Rakhinmi - sa odjakživa napätie striedalo s pokojným spolunažívaním. Obe etnické skupiny tvrdia, že tam žili oddávna a sú pôvodnými obyvateľmi danej oblasti.
