Autor je teológ a spisovateľ
Neexistuje v slovenských dejinách týždeň, ktorý by, nie na časovej osi, ale v chápaní našej histórie, predstavoval tak zdanlivo protichodné obdobie ako pár dní, ktoré delia 21. august od 29. augusta.
Záhada miznúceho Rusa
Výrazom chaotického chápania výročia ruskej okupácie sú aj čoraz silnejšie snahy spochybniť akúkoľvek ruskú vojenskú prítomnosť na československom území a pripísať obsadenie krajiny ukrajinským vojakom alebo iným armádam Varšavskej zmluvy, ktoré sa na imperiálnom akte sovietskeho režimu dobrovoľne alebo z donútenia zúčastnili.
A na druhej strane sme svedkami snáh potlačiť národnú alebo inú konfesionálnu identitu všetkých tých, ktorí sa postavili proti nacistickému režimu bábkového slovakštátu vedeného hanbou kresťanskej a katolíckej teológie, klamárom, odpadlíkom, vrahom detí Jozefom Tisom.
Lenže na Povstaní, a neskôr na porážke fašizmu, nacizmu a klérofašizmu slovakštátu sa zúčastnili aj tisíce príslušníkov zahraničných armád a odboja. Rovnako ako Ukrajincov, Rumunov, Francúzov, Američanov, Britov, Židov, dokonca aj Nemcov, na čo sa zabúda, lenže aj nemecký odpor existoval, aj nemeckí povstalci bojovali proti Hitlerovi a jeho kolaborantom po celej Európe.
A teda možno najdôležitejším poznaním týchto pamätných dní je, že neexistuje žiadna schéma, žiadny scenár, podľa ktorého boli Rusi jedinými osloboditeľmi v 1945., no ani jeden okupant z 1968. nebol Rusom.
To, že takéto nezmysly šíri dnes nejaký poloretardovaný web a jeho prevádzkovateľ, predsa nemôže v slovenskej a eventuálne v českej spoločnosti spúšťať diskusiu o verejne známych faktoch, ktoré síce päťkári ako správni päťkári na hodinách dejepisu prepočuli, no tieto ostávajú aj napriek pokusom ponúkať nám veľa právd o týchto udalostiach, nespochybniteľné.