Autor je umelec a publicista
Prvé reakcie na zverejnené fragmenty Kočnerovej komunikácie boli búrlivé. Čítali sme o obnažení podstaty mafiánskeho štátu či odhalení pravdy o našej krajine. Po niekoľkých dňoch sa diskurz stáva uvážlivejší.
„Nezostáva nič lepšie, len si trpezlivo počkať, čo sa z Threemy dovyšetrí a čo nie,“ píše komentátor Peter Schutz. Ak hovoríme o snahe hľadať pravdu v slovách človeka, ktorý používal lož ako pracovnú metódu, tiež sa prikláňam k obozretnosti.
Z úryvkov doteraz zverejnenej komunikácie by sa napríklad mohlo zdať, že Kočner o vražde Jána a Martiny rozpráva ako niekto, kto s ňou nemal nič spoločné. Kočner aj Zsuzsová dokonca špekulujú o tom, kto môže byť objednávateľom.
Ide o dôkaz, že Kočner je v tomto prípade nevinný? Samozrejme nie. Kočner mohol kalkulovať s rizikom, že komunikácia bude zachytená. Mohol tiež so Zsuzsovou hrať hru, pri ktorej spoločne fabulovali a bizarným spôsobom sa zabávali na svojom ohavnom čine.
Dôvodov, prečo Kočnerove slová v tomto prípade nemožno brať doslovne, je viacero. Problém je, že rovnaké pochybnosti môžu platiť aj pre iné časti komunikácie.