Barbara Coudenhove-Kalergi, Doma je všude, Vyšehrad 2019
Stredoeurópske 20. storočie prinieslo neskutočné množstvo perverzít, krutostí a šialenstiev. Jedno sa mu však musí nechať. V tomto národnostnom a kultúrnom kotle sa "uvarili" aj veľmi pestré a inšpiratívne ľudské osudy.
Minulé bude zase aktuálne
Doma je všade. Názov spomienok legendárnej rakúskej novinárky Barbary Coudenhove-Kalergi pôsobí prvoplánovo a lacno. V jej prípade však nič presnejšie vymyslieť nemohla.
Keď sa začiatkom 60. rokov vrátila na chvíľu do Prahy, mala z návštevy v sivom meste s čudnými výkladmi zmiešané pocity. Z Prahy ju vyhnali 8. mája 1945.
Na všetko sa pozerala nezaujatými očami. Až na Hradčanoch sa jej zmocnil ten jedinečný pražský pocit.
Chvíľu bojovala s pokušením zazvoniť pri dverách domu, kde prežila detstvo. Uvedomila si však, že pohľadom na svoj dom na minulosť nevyzrie. "Mám čo robiť s prítomnosťou. Raz však príde okamih, keď to minulé bude zase aktuálne."
Práve táto možnosť - "raz to bude zase aktuálne" - je skvelým dôvodom čítať jej spomienky so špeciálnym otvorenosťou. Určite bude dosť aj takých, ktorí si len vychutnajú prívetivo napísaný a bez preháňania fascinujúci príbeh.
Detstvo vo svetovej rodine
Barbara vyrastala v Prahe, ale jej materinským jazykom bola nemčina. Matka mala nárok na Čestný kríž nemeckej matky tretej triedy. Dokonca si kríž musela prevziať, ale hneď ho aj hodila do koša.
Rodičia nemajú k Čechom negatívny vzťah, ale Česi a Nemci nežili v tejto fáze spolu, ale vedľa seba. Navyše rodičia sú menšinou v menšine, lebo patria k českej šľachte hovoriacej po nemecky. Hostia sú výlučne z tejto vrstvy.
