Autorka je ekonómka, pracuje na Inštitúte sociálnej politiky MPSVR SR. Článok vyjadruje súkromný názor autorky.
V roku 1747 vykonal britský lekár James Lind na lodi Salisbury jeden z prvých klinických experimentov. Osem týždňov po vyplávaní z prístavu trpelo desať percent námorníkov skorbutom. Boli slabí, krvácali im ďasná a vypadávali zuby. Lind vedel, že bez liečby môžu umrieť.
Rozhodol sa preto zistiť, ako tento problém vyriešiť. Podľa amerického štatistika Fredericka Mostellera si vybral 12 chorých námorníkov, ktorých rozdelil do šiestich skupín. Každej podával jeden z odporúčaných liekov na skorbut, od octu cez morskú vodu až po dva pomaranče a citrón.
Tí, ktorí dostávali citrusové plody, sa v priebehu pár dní zotavili natoľko, že dokázali Lindovi pomôcť starať sa o ostatných.
Koľko trvá vláde poučiť sa
V rokoch 1500 až 1800 zomreli na následky skorbutu dva milióny námorníkov. Od úspešnej liečby choroby závisel výsledok námorných bitiek aj medzinárodný obchod.
“Britskému vojenskému námorníctvu trvalo takmer polstoročie, kým po Lindovom experimente pridalo do diéty citrusy.
„
Skúste si tipnúť, ako dlho trvalo, kým sa po Lindovom experimente citrusové ovocie zaradilo do diéty námorníkov na pravidelnej báze. Rok? Päť rokov? Pri tak presvedčivých dôkazoch to určite nemohlo byť viac ako desať rokov.
Omyl. Kráľovskému vojenskému námorníctvu to podľa Mostellera trvalo 48 rokov, britské obchodné námorníctvo sa pridalo až po ďalších 70 rokoch.
Z tejto príhody plynú dve poučenia. Experimenty dokážu jasne identifikovať, ktoré intervencie fungujú, a ktoré nie. Samotné dôkazy však nestačia, ak experimentovanie nie je integrované do procesu tvorby verejnej politiky.
Prečo sa vlády boja experimentovať
Inovatívne riešenia problémov vyžadujú učenie pomocou pokusov a omylov, a preto so sebou nesú riziko zlyhania. Keďže politici zlyhanie voličom neradi vysvetľujú, vlády sú prednastavené na udržiavanie statusu quo.
Akejkoľvek zmene predchádza dlhé plánovanie a stretnutia expertných skupín, ktoré od stola dva roky pripravujú stratégie za miliardy eur.
Aby sme k vládam neboli nespravodliví, šéfovia súkromných firiem rovnako neradi vysvetľujú zlyhania svojim akcionárom. Tí najúspešnejší sa však o to neustále pokúšajú.
Jeff Bezos vo svojom liste akcionárom z apríla 2019 napísal, že Amazon je najlepšie miesto na zlyhanie na svete. „Na to, aby ste inovovali, musíte experimentovať,“ píše, „a ak dopredu viete, že niečo bude fungovať, nejde o experiment.
Väčšina veľkých organizácií prijíma myšlienku inovatívnosti za svoju, ale nie sú ochotné podstúpiť sériu zlyhaných experimentov, ktoré sú pre úspech nevyhnutné.“
Hlavnou výhodou experimentovania je to, že umožňuje zlyhávať v malom a kontrolovaným spôsobom. Povedzme, že nám Európska únia dá pol miliardy eur na investície do školstva. V malom počte škôl najprv otestujeme desať opatrení a prídeme na to, že ani jedno z nich výsledky detí nezlepšilo.
Minuli sme síce pol milióna eur na testovanie opatrení, ktoré nemali želaný vplyv, ale dôležité je, že sme na opatrenia, ktoré nefungujú, neminuli rovno celú polmiliardu.
Fíni oslavujú deň zlyhania
V roku 2010 vyhlásili študenti fínskej Aalto univerzity 13. október za národný deň zlyhania. Na prvý pohľad bizarný sviatok má pomôcť ľuďom uvedomiť si, že úspech a zlyhanie idú nevyhnutne ruka v ruke.
