Autor je redaktorom českého Deníka
Je letné ráno. Trochu studené a vlažné, ako augustové rána v Prahe bývajú. Vezmem si k rannej káve na terasu knihu. Dvadsať rokov nového Poľska v reportážach kolegu z Gazety Wyborczej Mariusza Szcygiela.
Nemám veľa času, na obed príde syn so svojím dievčaťom, musím uvariť, upratať, takže stihnem prečítať len zopár stránok.
Je to denník z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, z tej zázračnej doby prvej slobody. Znovu si uvedomím, aké drsné to vtedy v Poľsku bolo, ako sa krajina ekonomicky zrútila a zbankrotovala, nie v roku 1989, ale veľa rokov predtým.
Čítam riadky o lístkovom systéme, o tom, ako si Szcygiel na konci augusta 1989, keď už malo Poľsko nekomunistického premiéra, prvýkrát kúpil poriadny kus mäsa, o žobrákoch, biede, o tom, ako sa mnoho ľudí chcelo už po pár rokoch slobody radšej vrátiť ku komunizmu.
Zápiskov nie je veľa, čas v nich rýchlo letí, ale k uvedomeniu si, aká bola naša česká cesta k slobode a dostatku vlastne rýchla a bezbolestná. Ako sme za tých skoro tridsať rokov nič úplne zlého nezažili, veď aj rozpad Československa sa odohral v pokoji a bez veľkých nervov.
