Socha kapusty veľká asi ako ruka. Pamätám si na ten údiv, keď som sa dozvedel, ktorý exponát považujú v Národnom palácovom múzeum za najznámejší. Napodobeninu kapusty z polodrahokamu jadeit.
Pochádza z 19. storočia a aj keď podľa historikov nie je až taká unikátna, Taiwancom pripomína kľúčovú časť ich histórie. Preto si ju vážia a posielajú za ňou turistov.
Tá kapusta totiž pochádza z cisárskeho paláca v Pekingu. Stala sa súčasťou zbierky starožitností, ktoré so sebou odviezli Čankajšekovi ľudia, keď boli v občianskej vojne na pokraji prehry s komunistami.
Odniesli si ho so sebou na Taiwan, kde si založili vlastnú, nekomunistickú Čínsku republiku.
Na ostrove sa demokracii darí
Taiwan je zaujímavým príbehom, ktorý popiera mýtus o tom, ako sa Čína nikdy nemôže stať demokraciou, lebo na to spoločnosť nie je pripravená.
Mýtus o čínskej povahe, v ktorej sa jednotlivec podriaďuje celku, a to sa dá len vtedy, ak majú ľudia na sebou tvrdú ruku štátu.

Aj Taiwan po vzniku Čankajšekovej republiky prešiel obdobím diktatúry, no dostal sa z nej a teraz je fungujúcou demokraciou s rozvíjajúcou sa ekonomikou. A to tam žijú Číňania, ktorí odolali vábeniu komunistickej diktatúry.
Samostatný Taiwan ako štát väčšina sveta neuznáva, aj Slovensko má s ním vzťah len na úrovni ekonomického a kultúrneho úradu.
Na nátlak Pekingu má problém dostať sa do organizácií OSN, vo svete jeho diplomatom dávajú najavo, že Taiwan nie je plnohodným štátom. A v športovom svete vystupuje len pod názvom Čínsky Tchaj-pej.
Napriek tomu zo svojej cesty nezišiel. Keď Taiwan svoju cestu k demokracii zvládol, prečo sa to nepodarilo pevninskej Číne, ktorá je v oveľa výhodnejšom postavení?
Nevydarený Fukuyama
Nielen v prípade Číny sa toto presvedčenie ukázalo ako nepravdivé. Keď na konci 70. rokov prebral krajinu po predsedovi Maovi Teng Siao-pching a začal otvárať ekonomiku, na Západe mali budúcnosť Číny narysovanú jednoznačne.
S otvorením ekonomiky príde aj otvorenie politické a Čína bude čoraz slobodnejšou krajinou.