Autorka je riaditeľka Ligy za ľudské práva
Nestáva sa často, že by Výbor OSN pre práva dieťaťa zasiahol a požiadal štát, aby v nejakej veci, ktorá sa týka dieťaťa, nekonal.
Slovensku sa to stalo minulý týždeň, keď sa Výbor OSN pre práva dieťaťa zastal štyroch afganských súrodencov, ktorých chce náš štát poslať aj s matkou do Holandska a oddeliť ich tak od ich otca, ktorý tu žije a pracuje už deväť rokov.
Matka s deťmi totiž v minulosti požiadala o azyl v Holandsku ako v prvej krajine v čase, keď s manželom prežívali partnerskú krízu, ktorú sa im však neskôr podarilo prekonať.
No toto konanie spôsobilo, že sa dnes na ňu a na jej deti vzťahuje tzv. dublinské nariadenie, ktoré stanovuje kritériá, na základe ktorých sa posudzuje zodpovednosť za prerokovanie žiadosti o azyl členským štátom Európskej únie.
Základným kritériom je vždy jednota rodiny, lenže v tomto prípade otec rodiny už dávno nie je žiadateľom o azyl, nemá doplnkovú ochranu, a tak, hoci má na Slovensku trvalý pobyt a celý ekonomický aj sociálny život, postup podľa dublinského nariadenia zaručujúci jednotu rodiny ho jednoducho "nevidí".
