Mečiar. Celý film na SME.sk
Za pravdami Vladimíra Mečiara sa väčšinou skrývala nejaká lož. Masám servírovali jej odvary ako polievku pre bezdomovcov. Malo im to stačiť.
Hovoril rýchlo, veľa a najmä hlasno. A to vzbudzovalo dojem, že z jeho úst vychádzajú silné argumenty, ktoré vykastrujú oponenta. Lenže ak si jeho prejavy niekto vypočuje dnes, zistí, že Mečiar sa vyhrážal, osočoval a chvastal sa.
A okrem bonmotov na hranici oplzlostí si národ vlastne nič z toho, čo povedal, nepamätá.
Namiesto starostí národa nosil na rukách Claudiu Schifferovú. Pot zmyl mejkap spasiteľa. A ostal len vulgárny táraj, ktorý po svojej prvej zásadnej prehre tragikomicky mával z obrazovky a jazykom ľudovky opakoval, že neublížil nikomu z nás.
Pravda je taká, že ublížil. Celým generáciám. Ak si nárokuje štátnické otcovstvo, jedno mu patrí určite: položil základy mafiánskeho štátu a partokracie. Beztrestne.
Jeho vila Elektra sa stala mauzóleom a on autentickým exponátom z čias, ktoré sa nikdy úplne neskončili. Dnes sa vyhýba novinárom a otázkam, za ktoré by v minulosti aj facky rozdával.
Dodnes na ne nevieme odpovede.
Ako zaplatil za svoju Elektru, v ktorej sa schováva pred zodpovednosťou? Akú rolu zohral pri únose prezidentovho syna? Kam zmizli dokumenty ŠtB z Tisovej vily?
Ak chce znovu komunikovať s národom, mal by začať odpoveďami. Lenže Mečiarovi nikdy nešlo o rozhovor. On chce pokračovať vo svojich nezmyselných monológoch.
A ešte žať potlesk.
