Horiaci amazonský prales má rovno niekoľko vrstiev tragédie.

Tou prvou a základnou je priama strata lesa a všetkého čo poskytuje. Prales síce nepredstavuje hlavnú časť pľúc planéty (väčšinu kyslíka v atmosfére máme vďaka životu v oceánoch), to ale neznižuje jeho hodnotu pri zachovávaní krajiny a ekosystému.
Ďalšou tragédiou je, že v skutočnosti ani nevieme, čo presne sme stratili. Vieme nahrubo odhadnúť biodiverzitu pralesa aj počty živočíchov, ktoré v ňom mohli žiť. Vychádzame ale z hrdého predpokladu, že sme ho dobre preskúmali a úplne rozumieme jeho hodnote v kontexte celého lesa.
Ani jedno asi nie je pravda, lebo v minulosti sme veľakrát zistili, že celkový život lesa či celej oblasti môže strhnúť do záhuby aj malá zmena. Inak povedané, nie sme si istí, kedy spálime kriticky dôležitý hektár lesa, bez ktorého ďalšie neprežijú, alebo prežijú oveľa chudobnejšie a horšie.