Kedy sa z niekoho, kto má oprávnené obavy o svoju bezpečnosť, prípadne o zachovanie svojej kultúry, stáva extrémista? Kedy ide o nespokojného občana, ktorý vyjde do ulíc, aby dal najavo nespokojnosť s migračnou politikou federálnej vlády, a kedy už o nebezpečného násilníka?

Názory sa rôznia, no mohli by sme sa zhodnúť aspoň na tom, že ak niekto v komunikácii používa slová ako pohon alebo lov na konkrétnu skupinu ľudí, nejde o mierumilovné vyjadrenie nespokojnosti so socioekonomickou situáciou v Sasku.
Lebo takto o útokoch na cudzincov a policajtov hovorili násilníci, ktorí sa pred rokom zhromaždili v nemeckom Chemnitzi po vražde nemeckého občana.
Nešlo im o dosiahnutie spravodlivosti, to sa robí v súdnom procese, a nie na pochodoch mestom. Ale o šancu skryť sa medzi istou časťou spoločnosti, lebo „veď cudzinci si to aj tak zaslúžia, pozrite, ako sa tu rozťahujú“.