Ostrým hvizdom spoza čiary policajnej a prokurátorskej vojny ukázala Zuzana Čaputová sebe samej limity tzv. nadstraníckosti.
Jankovská mala odísť z ministerstva, nie na dovolenku, hovorí jej exšéfka Žitňanská Čítajte Koaličnému stepovaniu okolo štátnej tajomníčky, ktorej zhabaný mobil udal (vnútornému) zápasu o silové zložky zatiaľ najdivokejšiu rotáciu, bolo Čaputovej nemožné sa naďalej mlčky prizerať, keďže by už veľmi podporila fámy o alibisticko-vyumelkovanom pridržiavaní sa akejsi stredovej polohy medzi zákonmi a nezákonnosťami, či dokonca dobrom a zlom.
Jej výzva na odstúpenie Jankovskej je takto nieže kóšer, ale minimum, čo sa od morálnej autority – čím má byť štátna hlava nezávisle od mena – v danej situácii vyžaduje.
Čaputová sformulovala k Jankovskej celé vyhlásenie, ktoré je pravdivé, no bohato stačila aj veta, že jej ďalšie pôsobenie v úrade je nezlučiteľné s ochranou takých vysokých princípov, akými sú bezpečnosť a distribúcia spravodlivosti.
