Udalosť týždňa
G7. Spravodajstvá zo summitu siedmich ekonomicky najpodstatnejších demokracií, ktoré hostil Macron, nenachádzali zhodu vo formulácii hlavného odkazu, respektíve základnej témy z Biarritzu.
Niekto uprednostnil vskutku nečakané zblíženie v otázke Iránu, iný stavil na záväzok neeskalácie obchodných vojen (Trumpom), ďalší vyzdvihli zhodu v kauze amazonských požiarov a ešte ďalší považovali za kľúčovú skutočnosť, že za poriadne tvrdý brexit sľúbil Trump Johnsonovi takmer všetko. (Azda s výnimkou dcéry za ženu.) A tak ďalej.
Najpozoruhodnejšia v Biarritzi však bola usporiadateľská logistika Macrona, ktorému sa navzdory bludným hlasom o zbytočnosti G7 aj „protestantom“ vonku podarilo vytvoriť dojem globálne stále potrebného spoločenstva ekonomicky najvyspelejších demokracií.
Konfliktogénneho a chaosy produkjúceho Trumpa „zmanažoval“ tak, že G7 prebehla bez škandálov a dozvukov (dohier) „twitterovej diplomacie“.
Pre EÚ, ktorá je bezpečnostne odkázaná na Ameriku, je udržanie jednotnej hodnotovej a záujmovej platformy s USA – aspoň na pohľad – vôbec najdôležitejšie, ak nechce do ťažkých časov riskovať svoju slobodu a suverenitu.
Videné z tejto perspektívy – a inej (rozumnej) niet – tak Ave Macron. (Kočner odpustí.)
Ešte aj navzdory nesúhlasu s rôznymi macronovskými partikulárnosťami. Trebárs blokáciou obchodnej zmluvy so spoločenstvom Mercosur, čím Francúz mieni – na rozdiel od Merkelovej, ktorá je výrazne proti - vytrestať Brazíliu (Bolsonara) za uprednostňovanie ekonomických ziskov pred „záchranou planéty“ v otázke pralesov.
Udalosť SR
Jankovská. Spôsob, akým Pellegrini a Gál, čiže koalícia, ignorovali politicko-personálne konzekvencie zhabaného mobilu štátnej tajomníčky, je jasnou správou o pozícii, ktorú zaujímajú v otázke demafianizácie bezpečnostných zložiek, profesionálno-etickej emancipácie politiky a znovu nastolenia právneho štátu na Slovensku.
Je prinajlepšom vyčkávacia na to, ako dopadnú vojny v polícii a prokuratúre spustené vraždami Kuciaka a Kušnírovej. Pričom sa spoliehajú na zjavne (neudržateľnú) interpretáciu, že zašpinenie (postihnutie) systému, ktorý z vlády sami manažujú, nie je plošné a úplné.
