Autor je doktorand histórie na UK v Bratislave
Aj keď blížiaci sa prechod na elektrické autá má byť radikálny a historicky bezprecedentný, vo verejnej debate sa zriedka objaví polemika o možných následkoch.
Hovorí sa, že práve stojíme na civilizačnej križovatke. Musíme sa rýchlo rozhodnúť pre cestu, ktorá by nás priviedla k udržateľnej spoločnosti, alebo čeliť následkom ľahkovážneho správania sa k prírode. Zároveň by sme si však mali dať pozor, aby opatrenia boli skutočne tie optimálne.
Neustále opakovaná požiadavka radikálnej transformácie dopravy pomocou elektromobilov síce vyzerá na prvý pohľad ako úplne logické, správne a dokonca aj nutné riešenie znečisťovania životného prostredia, ale po detailnejšom preskúmaní problematiky môžeme zistiť, že to tak nemusí byť.
Ako väčšina komplexných problémov aj tento je o niečo zložitejší, než nám vraví intuícia. Aj keď blížiaca sa zmena má byť skutočne radikálna a nezvratne transformovať celú spoločnosť, pravidelne môžeme počúvať o možnosti už od roku 2050, 2040 alebo dokonca 2030 úplne zakázať produkciu „nezelených“ vozidiel.
Napriek hlasnej podpore elektrických áut sme dnes žalostne nepripravení na to, čo bude nasledovať, ak sa ich počet naozaj zdvihne do takej výšky, ako to navrhujú niektoré vlády, ktoré plánujú eliminovať používanie fosílnych palív .
Zelená alternatíva?
Začiatkom roka publikoval o vplyve elektromobilov na životné prostredie štúdiu fyzik Christoph Buchal, pracovník Kolínskej univerzity, ktorý v spolupráci s kolegami z ekonomického inštitútu Ifo zistil, že elektrické autá v Nemecku vyprodukujú zhruba o 11 až 28 percent viac škodlivého oxidu uhličitého v porovnaní so „špinavým“ dieselovým automobilom.
