Vyznanie lásky k zločincovi Husákovi („výnimočný človek“), ktorého sa Danko dopustil na oslavách SNP, sa dalo aj pokojne nevšimnúť.
Ako najväčší peň slovenskej politiky všetkých čias tento predseda NR (!!!) zrejme nepočul o zákone o protiprávnosti komunistického režimu.
To najhoršie, postavenie na jednu rovinu fašizmu a „extrémneho liberalizmu“, však ešte len prísť malo.
Kritiky, ktoré sa zjavili, akože nič tragického, Danko iba naháňa „body“, sa ďaleko míňajú s obsahom vysloveného.
Absurdná analógia „na jednej strane extrémizmus fašistický a na strane druhej klasický liberálny“, pred ktorým Danko varuje, je v prvom rade zneuctenie pamiatky všetkých ľudí, ktorí v Povstaní padli. (Aj tých, ktorí prežili).
