Autor je bývalý belgický premiér a predseda Aliancie liberálov a demokratov (ALDE) v Európskom parlamente
Brexitová kampaň sa prezentovala ako úsilie „prevziať kontrolu“ obnovením „suverenity“ britského parlamentu. Preto je nesmierne ironické, že jedným z prvých krokov po prebratí moci zástancami brexitu bolo odstavenie parlamentu a zastavenie diskusie o odchode Británie z Európskej únie 31. októbra.
Premiér Boris Johnsom sa ignorovaním vôle parlamentu, v ktorom väčšina poslancov odmieta odchod bez dohody, a zariadením brexitu za každú cenu uchádza o hlasy voličov euroskeptickej Strany brexitu. Týmto sa podujal na totálnu politickú vojnu, ktorá z dlhodobého hľadiska ohrozuje britskú parlamentnú demokraciu.
Prehlbujúca sa britská politická kríza je výsledkom neschopnosti parlamentu ratifikovať brexitovú dohodu, ktorú s Európskou úniou vyrokovala Johnsonova predchodkyňa Theresa Mayová.
Permanentná neistota
Predvídanie výsledku výrazne komplikuje absencia britskej písanej ústavy v kombinácii s vyhrotenou politickou polarizáciou, ktorá môže súperiť s americkou. Ktokoľvek vám vraví, ako to skončí, zrejme zavádza, pretože sa to vedieť nedá. Británia čelí stavu permanentnej neistoty, ktorá by destabilizovala každú krajinu.
Vzhľadom na hustnúcu politickú hmlu a krátiaci sa čas je ľahké stratiť z dohľadu koncovku tejto hry. Od brexitového referenda v júni 2016 v Británii pozorujeme pozoruhodnú absenciu debaty o tom, čo výsledok hlasovania vlastne znamená. Lídri vrátane Mayovej a Johnsona prejavili rozčarujúcu neochotu čeliť ďalekosiahlym následkom geopolitických rozhodnutí, ktoré vyžaduje brexit.
