Keď príde na vpratávanie kotlebovcov do zákonných medzí, nájde sa nemálo hlasov, ktoré začnú z akejsi politickej poverčivosti kuvikať, vraj „len im stúpnu preferencie“.
Kotlebov poslanec Mazurek príde o mandát, súd ho uznal za vinného Čítajte A kričali by aj vtedy, keby Najvyšší súd stranu rozpustil, alebo nerozpustil. Či by sa ukázalo, že Mizík vie písať na počítači, alebo nevie. Alebo najnovšie, či by Mazurek o mandát prišiel, alebo nie.
Čo to vlastne znamená? Že na kotlebovcov nesmieme uplatňovať zákony? Že žiadna inštitúcia sa ich nemá chytať až do volieb? A nech dovtedy ĽSNS hliadkuje vo vlakoch, robí rasové pochody či vypisuje o „židovských ocenených“, nemá nás to zaujímať, lebo veď až ľud pri urne rozsúdi. Či majú dostať kresiel viac, alebo menej.
Lenže demokracia nevyzerá ako hlasovacia súťaž v televízii. A rozsudky nefungujú ako škrabacia lotéria. Ani mandáty poslancom nerastú z poverčivosti.
Nemôžeme sa do volieb tváriť, že ak na kotlebovcov nebodaj siahne ruka zákona, tak týmto im stúpne skóre. A oni sú tak magicky chránení a nemusia sa podrobovať paragrafom, ako všetci ostatní.
