Autor musí priznať, že nie je priateľom trestného stíhania verbálnej delikvencie. Sám pociťuje ako hranicu výzvy na násilie, ktorej znejasnenie, rozriedenie – napr. rečami Mazureka – otvára veľa priestorov pre prokurátorské i sudcovské subjektivity. Trebárs už len preto, že grcov, za aké potrestali Mazureka, padnú iba na slovenskom internete za jeden deň azda aj tisíce.

Na druhej strane ľúto za týmto poslancom ĽSNS, ktorý musí opustiť parlament, stĺpčeku určite nebude. Rozprávať absolútne bludy s takým sebavedomím, aké vyžaroval Mazurek v bezvedomí, čo za pako on sám je, bolo natoľko cez čiaru aj v tejto bohom opustenej Národnej rade. Takže fakt bude lepšie, ak nebude. Ešte aj keby ho striedal fašista rovnakého razenia, ale menej veľkohubý.