Autor je bezpečnostný expert, bývalý veľvyslanec SR pri NATO, je člen strany Za ľudí
Pri pohľade na obrnené transportéry a tanky na nedávnych oslavách Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici sa núka otázka: míňame správne peniaze určené na obranu, ak je veľká časť vojenskej techniky staršia ako vojaci, ktorí ju obsluhujú?
Peňazí v obrane je čím ďalej, tým viac. Súčasnej vláde patrí kredit za to, že po rokoch stagnácie zdvihla rozpočet. Nadviazala na modernizáciu, ktorá sa začala pred zhruba piatimi rokmi nákupom prepravných lietadiel a výmenou starých sovietskych vrtuľníkov Mi-17 za nové Blackhawky.
Čokoľvek iné by bolo neobhájiteľné. Vo viacerých tabuľkách hodnotiacich vojenskú pripravenosť členov Severoatlantickej aliancie sme sa nebezpečne blížili k dnu.
Kde nás tlačí topánka
Problémom rezortu dnes prestáva byť objem peňazí, ale to, na čo idú. Plánované ďalšie nákupy ako napríklad často pretriasané húfnice totiž nedávajú veľký zmysel. Niežeby sa nehodili, ale zanedbaných oblastí je veľa a z hľadiska našich súčasných potrieb húfnice jednoducho nie sú to najurgentnejšie.
Investovať do húfnic je dnes podobné, ako keby človek pri stavbe domu kúpil kvalitné parkety, ale nezostalo by mu už na strechu. To by asi po prvom daždi oľutoval.