Tomáš Řepa, Banderovci, Academia 2019
Banderovci sa vlastne nevynorili so súčasnými propagandistickými vojnami. Boli z vojnových a povojnových čias (a z popravísk či hrobov) vytiahnutí s rozličnými pohnútkami. Jedni ich postavili na pomník ako hrdinov. Iní vyrobili z banderovca synonymum fašistu a tú najhoršiu možnú nadávku.
Český vojenský historik Tomáš Řepa dôsledne a s maximálnou možnou mierou rozlišovania ukazuje, že tragický osud banderovcov bol dôsledkom väčších procesov a dejinných nešťastí.
Priznáva, že je zaskočený. Na začiatku písania knihy pred takmer desiatimi rokmi sa zdalo, že banderovci zaujímajú výhradne historikov. Nikto si nevedel predstaviť, že sa banderovci stanú súčasťou politického boja.
Perspektíva komunistov
Autor sa nevyhýba aktualizáciám, naopak - nádväznosť na hybridný konflikt v súčasnosti je dokonca podtitulom jeho vedeckej publikácie.
Takáto odvaha je sympatická. Vďaka nej sa historik angažuje v dnešných polemikách. Nie ako politický aktivista, ale ako nekompromisný vedec, ktorý upozorňuje na falošné legendy, prekrúcanie histórie a neúctu ku kontextom.
Už samotné pomenovanie “banderovci” je prebraté z komunistickej propagandy. Banderova frakcia Organizácie ukrajinských nacionalistov sa tak sama nikdy nenazývala.
Z komunistickej propagandy sa, žiaľ, nepreberá iba pojem, ale aj jeho výklad a s ním prepojené ideologické klišé.
Dôvody vzniku radikálneho nacionalistického hnutia vidí Řepa jednoznačne. “Ukrajinské menšiny žijúce v Poľsku a Sovietskom zväze nemali možnosť spravovať územie, na ktorom žili, slobodne rozvíjať kultúru a zvyky. Výbuch nacionálnych vášní sa dal očakávať. Banderovci stavili všetko na jednu kartu a boli odkázaní na výsledok druhej svetovej vojny. Ten potom následne určil aj ich osud.”
Všetky, aj tie najnešťastnejšie nápady (spolupráca s nacistami), vychádzali z týchto pohnútok.
