Aj menej bystrý pozorovateľ si isto všimol, že slovenská politická scéna sa v menšinovej veci nikdy nevyznačovala prehnanou útlocitnosťou.

Takí Slota, Mečiar, Fico, Kotleba, ale pokojne aj Sulíkovi liberáli či kresťanskí demokrati sotva kedy trpeli prehnanou obozretnosťou.
Nebrali ohľady, že by trebárs ich reč počuli samotní Rómovia a čo by si o tom pomysleli, ako sa asi vyrastá ich deťom, takéto myšlienky im sotva v hlave krúžili.
Takže naozaj sa nezdá, že ostré slovo a brojenie, že "máme problém", by bolo práve to, čo v našej politike ešte nebolo a treba to sem vpustiť ako čerstvý vetrík.
Na čom sa teda zakladajú tie veľké pravdy, ktoré by sme si podľa Fica mali osvojiť z Mazurekovej reči?