Keby to bola televízna tvorba, tak by to mohlo byť aj pomerne zábavné. Bol by to jeden z tých nekonečných seriálov, volalo by sa to „Kapitánove dobrodružstvá“ a každý týždeň by sme pozorovali, ako sa síce kognitívne hendikepovaný, ale o to sebavedomejší ozembuch usiluje získať uznanie verejnosti a popri tom sa prebojovať na špicu politickej pyramídy.

Na začiatku každej epizódy by dostal nejaký jasnozrivý nápad, ako sa priblížiť k svojmu ideálu. Keďže divák by vedel, že „jasnozrivý“ v tomto prípade znamená „očividne hlúpy“ a navyše by poznal scenáristický zámer, otázkou by bolo len to, čo všetko stihne do konca dielu rozbiť a ako veľmi ublíži sám sebe.
Samozrejme, celkom na záver by ako dráčik Soptík zanovito vyhlásil „A predsa budem premiérom!“.
Žiaľ, pôsobenie SNS na čele s predsedom, kapitánom a doktorom Andrejom Dankom nie je seriál, ale séria skutočných hanebností, za ktoré platíme reputáciou, v horšom prípade priamo peniazmi. Najnovším príkladom je výzva Komisie, aby sme zrušili povinnosť uvádzať v letákoch polovicu slovenských výrobkov.