Pravda asi nebude zdrojom sebavedomia Mariana Kočnera na súdnom pojednávaní v kauze zmeniek Markízy. Nech je to už skutočná alebo hraná arogancia.

Môže to byť skôr Kočnerovo presvedčenie, že ho zachytí záchranná sieť policajtov, právnikov, sudcov a politikov, na ktorej spolu s Alenou Zsuzsovou roky pracoval. A ak by zlyhali tieto väzby, tak sa z toho jednoducho vyseká. Svojím jazykom.
Kočner sa správa, akoby sa diala len ďalšia tlačovka s jeho scenárom a s niekoľkými gigabajtmi kompromitujúcich materiálov. Integrita sudcu, prokurátora je preňho fikcia, preto verí, že jeho súd môže ovplyvniť kadekto. Aj médiá.
Sem-tam naznačil, že vie, ale nepovie, nech to povedia ďalší svedkovia, o ktorých si myslí, že ho nepotopia, lebo on vie príliš veľa.
Aj to môže byť zdrojom jeho arogancie: myslí si, že v tom nie je sám. A Threema naznačuje, že to tak naozaj je.
Práve zdroj Kočnerovej arogancie je jedným z dôvodov, prečo sa vyšetrovanie nesmie skončiť len u neho. Prečo treba rozuzliť všetky väzby, o ktorých si Kočner zjavne stále myslí, že ho udržia nad vodou.