Mimoriadny snem zaranžovaný Sulíkom nieže nepodporil šance SaS na údernú kampaň, ale ešte ich – naopak – výrazne pohnojil. Sulíkov hnojomet však ani omylom neznamená, že v práve a pravde je stranícka opozícia.
Demokratické jadro nechce, aby bola SaS stranou jedného muža Čítajte Prijímame argument, že predseda SaS sa verbálne natoľko odklonil od civilizovanej pozície v zahraničnej politike – azda aj inde –, že druhý sled strany sa už cítil zradený a (pri)blbo, takže príležitosť mlčať už ďalej nemohol využívať. Udelenie širokej publicity, medializácia ideologického i medziľudského konfliktu však nie je riešenie pred voľbami v žiadnom prípade. (Súhlasiť by malo deväť z desiatich politológov, keby mali odvahu.)
Áno, niečo urobiť sa žiadalo. Trebárs diskrétne zmierovacie konanie, teda čosi také, čo nedá dezorientovanému lídrovi sledujúcemu aj stabilizáciu vlastnej pozície po 29. februári príležitosť k natoľko dramatickému ťahu, akým je mimoriadny snem.
