Autorka je analytičkou think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) so sídlom v Berlíne
V utorok predložila Ursula von der Leyenová Európskej komisii na schválenie navrhovaný nový zoznam komisárov.
Súvisiaci článok Šefčovič ostáva podpredsedom Európskej komisie Čítajte Európania si vypočuli veľké sľuby, pretože kandidáti na každú pozíciu člena Komisie sa snažili presvedčiť Európsky parlament o svojej dôveryhodnosti v rámci nimi určených portfólií.
Ale pri príprave, umiestnení a vyjednávaní, keď sa formuje nové vedenie inštitúcií EÚ, by európski politici urobili dobre, keby aktívne počúvali správy od samotných voličov. Za posledných šesť mesiacov boli tieto správy v skutočnosti úplne jednoznačné v tom, čo voliči od EÚ očakávajú.
Európania sa cítia vykoľajení
Európski lídri sa nemôžu spoľahnúť na fakt, že zúčastnených voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu bolo nad očakávanie (51 percent). Musia si uvedomiť, že tri štvrtiny Európanov pred týmito voľbami mali pocit, že buď ich národný politický systém, alebo európsky politický systém, alebo oboje boli porušené.
Voliči im nedali nekonečný mandát na uskutočnenie „Novej Európy“, ktorú v prejavoch sľubujú politickí vodcovia všetkých farieb.
“Prežitý je aj predpoklad, že voliči by nikdy neakceptovali rozhodnutia týkajúce sa zahraničnej politiky na európskej úrovni.
„
Ak sa politiky, ktoré reagujú na obavy Európanov, neuskutočnia v priebehu nasledujúcich piatich rokov, potom sa zdá nepravdepodobné, že voliči by im dali druhú šancu.
A zahraničná politika musí zohrávať ústrednú úlohu v emocionálne pravdivejšej a príťažlivejšej budúcnosti, ktorú musia lídri dosiahnuť, aby mohli znovu nadviazať spojenie s rozčarovanými Európanmi.
Európania totiž žijú vo svete, ktorý vnímajú ako nebezpečný. Nechcú iba odvážne tvrdenia ako napríklad prísľub „Európy, ktorá prevezme globálne vedúce postavenie v hlavných výzvach našej doby“, ktoré požadovala Ursula von der Leyenová vo svojich politických usmerneniach.
Prieskumy, ktoré v roku 2019 uskutočnila Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR / YouGov), v skutočnosti ukazujú, že opýtaní dokážu pomerne presne načrtnúť, akú rolu by EÚ mala zastávať vo svete.
Akú zahraničnú politiku chcú
Chcú EÚ, ktorá zrelo koná. Mala by zmapovať svoj vlastný smer medzi ostatnými aktérmi vo vysoko konkurenčnom multipolárnom prostredí a zároveň sa vyhnúť bojom, ktoré sa jej netýkajú, zaujať rozhodné postavenie voči iným celokontinentálnym veľmociam, a riešiť krízy, ktoré sa dotýkajú jej záujmov.
Na otázku, či by sa Európa mala postaviť na stranu USA alebo Číny, alebo USA alebo Ruska v sporoch medzi inými veľmocami, v každom prípade, v každom členskom štáte, väčšina uviedla, že EÚ by sa nemala stavať na žiadnu stranu. (Jedinou výnimkou bolo Poľsko, kde sa len podstatná menšina - 45 percent rozhodla pre nestrannosť.)
Ďalším zistením je, že nedôvera k USA vzrastá (menej ako 20 percent respondentov vo všetkých členských štátoch uviedlo, že USA dôverujú viac ako EÚ, a vo väčšine členských štátov toto číslo bolo len jednociferné).
Navyše Európania si nie sú istí, či je Únia schopná chrániť ich vo vysoko konkurenčnom obchodnom prostredí pred tvrdými hráčmi, ako je Čína. Iba 18 percent alebo menej vo všetkých skúmaných členských štátoch uviedlo, že majú pocit, že záujmy ich krajiny sú v súčasnosti dobre chránené pred Čínou.
Chcú zahraničnú politiku riadenú logikou toho, čo je v spoločnom záujme Európy, ale nie spoluprácu alebo integráciu pre ne samotné.
Rozšírenie Únie by bolo možné odôvodniť iba na základe priamych výhod pre existujúcich občanov EÚ (s výnimkou Grécka, Poľska, Rumunska a Španielska sa menej ako štvrtina respondentov vo všetkých členských štátoch domnievala, že všetky západobalkánske krajiny by mali vstúpiť do EÚ v nasledujúcich desiatich rokoch).
Uprednostnenie investícií do európskych obranných spôsobilostí pred investíciami prostredníctvom rámca NATO by mali byť pre bezpečnosť Európanov preukázateľne lepšie.
Napokon chcú, aby EÚ dbala na to, že obavy o zmenu podnebia a tiež z migrácie sú stredobodom neistoty Európanov. A aby konala na základe toho, že voliči už vidia jasnú potrebu reakcie v týchto veciach na európskej úrovni.
Vedia, čo od vás chcú
Nová generácia vodcov, ktorá ukáže, že aktívne počúva tieto posolstvá, by mohla dať voličom istotu, že EÚ nie je iba byrokratický leňochod, ktorý pokračuje na svojej ceste bez ohľadu na to, čo „skutoční ľudia“ hovoria, že chcú.
Keby vedúci predstavitelia EÚ odbavili výzvu na zmenu v zahraničnej politike vychádzajúcu z nedávnych volieb vo svojich úvodných prejavoch iba sladkými rečami a potom by sa vrátili späť k súčasnému stavu, mohlo by to potvrdiť obavy voličov a odvrátiť ich to od politiky.
Európski voliči už nebudú mať viac trpezlivosti s opakujúcimi sa rečami o transatlantických vzťahoch či o perspektíve dlhodobého rozširovania.
A prežitý je aj predpoklad, že voliči by nikdy neakceptovali rozhodnutia týkajúce sa zahraničnej politiky na európskej úrovni.
V skutočnosti, ak by to prinieslo výsledky, ktoré chcú, určite by sa za to postavili.
