Tak ako sa nás pri pohľade na vyšetrovanie a proces s Marianom Kočnerom môže zmocňovať optimizmus, že naozaj sledujeme „revolúciu prokurátorov“, ktorá zruší výnimku zo spravodlivosti, ktorú si uzurpovala celá generácia hochštaplerov, môžeme pestovať nádej, že niečo podobné sa deje aj v súdnictve.

Nezvolenie žiadnej z kandidátok znamená, že Súdna rada odmietla konať podľa záujmov terajšej vlády. To dáva nádej, že do nových volieb, kam odmietnuté kandidátky nastúpiť nemôžu, sa prihlásia aj kvalitnejší kandidáti.
Najväčšie fiasko utŕžila Ivetta Macejková, ktorá stelesňovala súdnictvo v podaní Smeru v kolaborácii s Ivanom Gašparovičom.
To jest generáciu, ktorá sa v nejakom bode rozišla s najstaršou mečiarovskou gardou, pragmaticky prešla k mierne civilizovanejšiemu étosu, no stále chránila záujmy politicko-podnikateľskej mocenskej elity. Z podobnej fajty cesta boli aj zvyšné kandidátky Mesiarkinová a Bajánková.