Radoslav Passia je literárny kritik a šéfredaktor Knižnej revue. Článok publikujeme v spolupráci s Knižnou revue.
Zuzana Mojžišová: Modus vivendi. Bratislava: Artforum 2019
Scenáristka a spisovateľka Zuzana Mojžišová (1965) ako prozaička debutovala v roku 1997 zbierkou poviedok Afrodithé. V tejto aj v ďalších knihách, tiež zaopatrených exkluzívnym cudzojazyčným názvom (Bon voyage, Genius loci), rozvíja svoju autorskú metódu postavenú na introspektívnom skúmaní psychológie ženských postáv.
Autorkino rozprávačstvo sa vyznačuje nostalgicko-melancholickým základom, ale v jej tvorbe je prítomný aj humor, ktorý má čiastočne jazykový, no najmä situačný základ – motivicky čerpá z drobných udalostí a každodennosti.
Dôraz na introspektívnu analýzu, detail a emocionálne prežívanie situuje Zuzanu Mojžišovú v kontexte súčasnej prózy do lyricko-analytickej línie, teda do prostredia spisovateliek, ako sú Jana Bodnárová, Etela Farkašová, Verona Šikulová či Alta Vášová.
Po vydarenom historickom rodinnom románe z medzivojnových Košíc Genius loci (2013) sa tentoraz presúvame do priestoru Bratislavy. V románe Modus vivendi to spočiatku vyzerá na tradičnú sondu do osudov obyvateľov jedného mesta, vyrozprávaných na pozadí veľkých dejín.
Tento čitateľský predpoklad sa naplní, no autorský zámer sa ním celkom nevyčerpáva.
Tridsať rokov od pádu internetu
Kniha je rozdelená na dve časti členené na kapitoly. Začína sa "personálnymi črtami", ktoré približujú prehistóriu troch hlavných postáv. Staré ženy Hilda, Johana a Alenka žijú v spoločnom príbytku, v Johaninom dome kdesi v Mlynskej doline v Bratislave. Pod jednu strechu ich sfúkli na rôzny spôsob nepriaznivé vetry osudu.
"Hilda by spočiatku radšej ako Alenku s Johanou videla svoju dcéru a syna. Johana by radšej ako Hildu s Alenkou videla svoju dcéru a svojich synov. Alenka by radšej ako Johanu s Hildou videla sestriných potomkov. Netrvalo však dlho a Hilda bola rada, že môže vidieť Alenku s Johanou; Alenka sa tešila, že nie je sama, ale s Hildou a Johanou; bez Alenky a Hildy by si to Johana predstaviť nevedela" (s. 37 – 38).
