Generácia, ktorá hltala normalizačný seriál Sanitka, s vozmi v havarijnom stave, s bitkárom na palube a s lekárom, ktorý charakterom vyvažoval biedne pomery a všetky neduhy doby, postupne pochopila, že ani len zdvorilostná návšteva u lekára nie je zadarmo.

A nielen tá, ale aj ostatné generácie sú oprávnene precitlivené na výraz: biznis so zdravím. Lebo to, čo v iných oblastiach „biznisu“ prejde ako neetické alebo na hrane, v zdravotníctve ako skalpel zatína do tela pacienta. A oprávnene sa pýtame, ako sa dotýka chorého človeka šetrenie, ktoré pumpuje firmu do zisku.
A že či oči štátu dozerajú tam, kde má kontrola chrániť občana. Lebo motivačné heslo, že snaha o zisk je prirodzený obchodný inštinkt, má v zdravotníctve jasné hranice.
Ľudia tie hranice vnímajú v momente, keď si svojich blízkych predstavia v sanitke, kde by pri nich nesedel trénovaný odborník.
Vtedy, ak nemajú istotu, že bez ohľadu, v akom regióne žijú, aký majú príjem alebo koho poznajú, sa dočkajú záchrany, lepšej než v normalizačnom seriáli.
A nie v poslednom rade, spôsob, akým sa vyberajú firmy, ktoré nás majú zachrániť, by nemal pripomínať stretávku spolužiakov z gymnázia.