Autor je vedecký pracovník SAV a člen Slovenského ochranárskeho snemu
Jednou z ciest, ako osloviť voličov v blížiacich sa parlamentných voľbách, sú volebné programy. Ich súčasťou je už tradične aj niekoľko viet venovaných životnému prostrediu:
ochrane prírody, biodiverzite, lesom, klíme, ovzdušiu, vode, pôde, odpadom, prípadne udržateľnej mobilite, obývateľným mestám, alebo hoci zelenému verejnému obstarávaniu, či environmentálnej výchove, vzdelávaniu a osvete.
Za uplynulých tridsať rokov sme si mali možnosť prečítať desiatky takýchto textov. Niekedy to bolo čítanie celkom poučné, inokedy budilo rozpaky a niekedy aj nevôľu.
Boli sme svedkami mnohých sľubných proklamácií, ale takmer nikdy nie aj ich dôslednej realizácie v prípade, keď sa ten-ktorý politický subjekt dostal k moci. Mnohí voliči a voličky si na to pomaly aj zvykli.
Podobne zobrali na vedomie, že volebné programy sú čosi ako povinná jazda a nik nepredpokladá, že sa budú aj plniť, ba že ich vôbec niekto bude čítať a brať vážne.
Považujeme to za omyl a prejav pohodlnosti, ba priam občianskej nezodpovednosti nás voličov. Volebný program je totiž jeden z mála písomných, verejných, viac či menej konkrétnych záväzkov, s ktorými je možné politické strany konfrontovať.
Nielen pred voľbami, ale počas celého volebného obdobia.
A preto Slovenský ochranársky snem oslovil v týchto dňoch strany a ich potenciálnych voličov a voličky s výzvou, ktorá má názov Nezelené programy sú nebezpečný anachronizmus.
Ako budete riešiť sucho či odpady
Výzva je adresovaná v prvom rade novovzniknutým či relatívne novým politickým subjektom, lebo s tými, ktoré nám tu dlhé roky vládli, máme dostatočné skúsenosti, ktoré nemôže z pamäti vymazať ani súbor tých najkrajších sľubov.
