Autor je evanjelický teológ a člen strany Progresívne Slovensko
Nebýva to často, že sa poslanci Národnej rady naprieč politickými stranami zhodnú na nejakom texte. V utorok 10. septembra sa to stalo. Zhodli sa na uznesení o ochrane náboženskej slobody vo svete. Hoci ide o nelegislatívny text, zhoda na jeho obsahu si vyžaduje komentár.

Porušovanie náboženskej slobody je sprievodným javom mnohých súčasných konfliktov vo svete. Ich dôsledkom je utrpenie miliónov ľudí.
Mnohí prichádzajú o život, mnohí čakajú na ukončenie konfliktov v utečeneckých táboroch v susedných krajinách, mnohí migrujú a hľadajú novú budúcnosť v krajinách, ktoré sú pre nich zárukou stability.
Je dobré, že Slovensko sa prihlásilo k tejto téme. Významné je i to, že uznesenie popri dôraze na náboženské prenasledovanie kresťanov, hovorí aj o prenasledovaní vyznávačov ďalších náboženstiev.
Bolo by však nebezpečným zjednodušením, keby sme príčiny prebiehajúcich konfliktov videli len v neschopnosti rôznych náboženských komunít žiť vedľa seba v mieri a vzájomnej tolerancii.
Fakt, že napríklad v Sýrii do vypuknutia súčasného konfliktu panovali medzi početnými náboženskými skupinami relatívne stabilné a pokojné vzťahy, nás núti vidieť príčiny nepokojov v širšom kontexte.
Náboženská sloboda ako podmienka
Samozrejme, nemožno zľahčovať konfliktný potenciál náboženských smerov. Najmä fundamentalistické prúdy vnútri jednotlivých náboženstiev.
Ich nárok na vlastníctvo jedinej a absolútnej pravdy býva najsilnejším hnacím motorom obmedzovania náboženskej slobody.