Vedeli sme, že politické odchádzanie Roberta Fica nebude dôstojné a prepíše všetky definície ktoré pre neho rezervovali kritici, uctievatelia, oponenti a komentátori naprieč médiami za posledné desaťročie.
Pochopiteľne, definovanie Ficovho súčasného stavu ako odchádzanie prilieva zášť do jeho ohňa a provokuje deklarácie: ja nikam neodchádzam.
Aby nedošlo k nedorozumeniu, máme v tom jasno, že Fico tu ešte určitý čas pobudne. Ale forma a obsah jeho prítomnosti nás bude ťahať do temných pasáží dejín, ktoré sa dodnes snažíme prekonať.
Už dlhší čas upozorňujeme, že stratil všetky zábrany a už sme použili tie najtvrdšie slová, ktoré si môžu slušné médiá dovoliť. Lenže Fico sa vrhá hlbšie. Mimo hraníc definícií, na ktoré sú v štandardných demokraciách zvyknutí. Preto je jeho úpadok nebezpečný a my sa ho snažíme vysvetľovať.
Sme svedkami toho, ako trénuje v posilňovni autokratov. Tento komunizmom ošľahaný straník, ktorý sa nikdy úplne nestotožnil s konceptom sociálnej demokracie, ale hlásal ju pre zahraničie, sa teraz dopuje nacionalizmom, rasizmom, homofóbiou, šovinizmom a inými izmami ktoré u Viktora Orbána zabrali.
Nebude to Frankenstein
Nerodí sa nový politický Frankenstein, lebo Fico sa neskladá nanovo z cudzích častí, ktoré by mu doteraz v nejakej forme z jeho oblekov nevytŕčali. Už v minulosti mal v tom pomerne jasno, že „náš nezávislý štát sme prednostne nezakladali pre menšiny“, ale najmä pre „slovenský štátotvorný národ“.
Nenechal nikoho na pochybách, že v menšinách vidí „skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností“.
Ale teraz definitívne hodil cez palubu okrem menšín aj väčšiu časť voličov, lebo nie sú pre neho užitoční. Upratal si v prioritách a prichádza pre neho úľava: nemusí sa už prihovárať celému národu.
