Zmerať jeho prínosy sa ani nedá, avšak skutočnosť, že ako "performer" je Matovič nezastupiteľným prvkom opozície, mu dávala (viac než) štipku imunity u autora tohto textu. Prehliadal excesy hlavy OĽaNO z triviálneho dôvodu, že demokratická alternatíva Smeru je bez jeho percentuálneho vkladu takmer nepredstaviteľná.

Trebárs letenka do Grécka pre Danka je dobrý, dokonca vtipný nápad, či až pozitívna ukážka, ako sa aj v nižších žánroch politika tiež dá a má robiť.
Žiaľ, Matovič nivelizuje svoje performerské kvality nemenej signifikantnými "vlohami". Politike príliš nerozumie – nahováranie filiálky Orbána do spolupráce – a je konfliktný ďaleko nad rámec "prirodzených nepriateľov" (Smer, ĽS NS, atď.), čoho odstrašujúcou dokumentáciou je vyhlásenie vlastnej červenej čiary na vstup do koalície.
Tou by mali byť registrované partnerstvá, adopcie párov rovnakého pohlavia, liberálnejšia drogová politika a ďalšie hlúposti. To je už, veru, pokus o sabotáž toho cieľa, ktorý označuje on sám za "finálny boj s mafiou". Pričom je fascinujúce, že ultimátum opiera o správnu ideu "dať na štyri roky tieto témy bokom a sústrediť sa na kľúčové problémy".