Autor je farár a teológ
Topiaci sa aj slamky chytá. To vieme dávno. Nie vždy sa to dá pozorovať v praxi. Keď to ide, je to obvykle neveselý pohľad. V našom parlamente však celkom radikálne stúpla hladina a viacerým už siaha po krk.

Máme tak niekoľko príležitostí pozorovať snahu bývalých a súčasných lídrov záchraniť si politický život. Možno som škodoradostný, no celkom ma to baví.
Tá snaha presvedčiť nás, že Smer na čele s Pellegrinim je nová strana, ktorá sa Fica, jeho pochybných kontaktov a manierov nadobro zbavila, či snaha Bélu Bugára presvedčiť väčšinou už bývalých voličov, že niekedy vedel, čo je to charakter.
Andrej Danko, slovenský národniar, ktorý priniesol valašku Viktorovi Orbánovi, je už len pomyselnou čerešničkou na tejto bizarnej torte. Ale čo, topiaci sa aj slamky chytá.
V prípade Igora Matoviča a jeho rozpadajúceho sa hnutia, ktoré nezachránil ani pokus s obyčajnými kresťanmi, by sme príslovie mohli pokojne preformulovať. Topiaci sa politik sa aj predsudkov chytá.