Autorka je redaktorka českého Deníka N
Julia
Matka dvoch synov v pubertálnom veku, učiteľka, starostlivá gazdiná, ktorá má rada vyžehlenú bielizeň a čistú kuchyňu. Manžel má zajtra päťdesiatku a ona ešte nemá nakúpené.
S Juliou Gaľaminovou, poslankyňou miestneho zastupiteľstva v jednom z moskovských okruhov (neplatená funkcia na najnižšom stupni miestnej samosprávy), pijeme kávu a ona mi rozpráva, ako polícia v júli vtrhla do bytu jej osemdesiatročnej matky a prevrátila ho naruby. To isté urobili u nej doma. Potom ju zatkli.
Súd ju v bleskovom procese poslal na desať dní do väzenia za výzvy na nepovolené protestné akcie.
Juliine výzvy vyzerali skôr ako semináre občianskej vzdelanosti. Nie je to žiadna revolucionárka. Prednáša na vysokej škole, vo voľnom čase s občanmi premýšľa, ako vylepšiť správu svojho obvodu.
Akú chybu teda urobila? Rozhodla sa kandidovať do vyššieho voleného orgánu – moskovskej mestskej dumy. Pretože mala vďaka nepoškvrnenej povesti a občianskej aktivite obrovské šance na víťazstvo a vytlačenie kolegov, ktorých hlavnou prednosťou je lojalita voči Kremľu a radnici na čele so starostom Sobjaninom, museli ju odstrániť.
Mala šťastie, že len na mesiac a že nešla do trestaneckej kolónie na Sibíri, ale do špeciálneho väzenia, kde sedia ľudia za rôzne priestupky – od chuligánstva po nevítanú občiansku aktivitu.
„Kto varil a upratoval?“ Spýtam sa konečne na niečo, čo naozaj nečakala. Rozosmeje sa. Úprimne, až jej vyhŕknu slzy.