Časy sa menia. Kedysi, keď vláda prišla v parlamente o väčšinu, bola to veľká vec, opozícia kričala, koalícia zahmlievala a tak celkovo vládla dusná atmosféra.
Teraz, po odchode Martina Fedora a Kataríny Cséfalvayovej, akoby nikto nestrácal dobrú náladu.
Rozumieme, že sme tesne pred koncom funkčného obdobia, ale strata oficiálnej parlamentnej väčšiny je vážna vec, stojí a padá na nej dôvera vlády, a teda aj jej legitimita.
Ak nedokáže presvedčivo vysvetliť, odkiaľ sa berie jej bytie, tak akosi stráca právo na existenciu a malo by prísť na rad rokovanie s opozíciou s výsledkom, povedzme, "zmluvy o nastolení stabilného politického prostredia".
V koalícii sa tvária, že tento vývoj je akási taľafatka, drobnosť, technikália, pretože vládu predsa podporujú traja marčekovci, ktorých Robert Fico prezieravo draftoval zo Sme rodina krátko po voľbách.
No, to však nie je úplne tak a Fico je prvý, kto tomu má rozumieť.
