Analýzy, že ropný úder na Saudov je nad možnosti šiitských džihádistov, sú zatiaľ posledným slovom do debaty, kto je za útokom. Aj keby prihlásenie sa jemenských povstalcov malo vyšší rating než – od oka – dvojpercentnú pravdepodobnosť, zodpovednosť je nad slnko jasná. Bez Iránu a jeho sponzorstva by totiž žiadne povstanie v Jemene nebolo.
“Plánom Teheránu je destabilizácia regiónu v záujme šírenia vplyvu šiitského islamu.
„
Aj indície, ako útok na štyri tankery pri brehoch emirátov, a na dva, pre zmenu, v Ománskom zálive, by mali stačiť. Istotu však dáva najmä celá teroristická minulosť Teheránu. Ak nie oni, tak kto iný?
Závery európskeho komentariátu, že situácia nie je až taká zlá ako po šokoch sedemdesiatych rokov, keď ropa zdražela o štyristo (!!!) percent, lebo importéri sú dnes lepšie pripravení, majú jednu dieru. Totiž východiskový bod, že "ani jednému z aktérov (Saudi, USA, Irán) sa vojna nehodí do plánov", je logický u bin Salmána (bol by koniec gigantických ekonomických reforiem) aj u Trumpa (voľby). V prípade ajatolláhov je však silne sporný.