Autor je pedagóg a publicista
Načo nám je grécka mytológia dnes? A dá sa ešte nájsť poučenie v príbehoch, ktoré sa rozprávali už za čias Homéra? A môžu byť tieto príbehy ešte zábavné?
Kirké je aj bez sociologicko-literárnych prieskumov nepochybne mytologickou „vedľajšou“ postavou. Aj slušnejší laickí znalci antického panteónu si pri nej spomenú azda len na fakt, že bola bosorkou, ktorá stála v ceste dobrodružnému Odyseovi pri návrate z vojny v Tróji do jeho rodnej Itaky.
A počas zastávky na ostrove, kde bola čarodejnica doma, premenila jeho družinu na svine.
Lenže, ako to už v gréckej mytológii býva, aj podružná, zdanlivo zlomyseľná postava vlastne môže byť omnoho zaujímavejšou bytosťou, ktorá aj dnes môže byť vlastne metaforou našich životov.
Román s jednoduchým názvom Kirké americkej autorky Madelaine Millerovej je takýmto prekvapujúcim návratom k mytológii, ktorá aj po tisícročiach vie otvárať problémové miesta ľudského žitia a vstúpiť aj do dnešných postfaktických diskusií.
V preklade Jany Pernišovej vydalo tento New York Times No. 1 bestseller (nie je to vždy záruka kvality, ale tentoraz to vyšlo) vydavateľstvo Tatran.
Pyšný Homér
Madeline Millerová (1978) vydala svoj román Kirké len vlani ako svoju druhú knihu. Jej debut Spev o Achillovi (2012) vychádza v slovenskom preklade túto jeseň. Sama autorka má pekný životopis lahodiaci akademickému oku klasického vzdelanca, keďže študovala starú latinčinu a gréčtinu a tiež dramatické umenia na prestížnej Yalovej univerzite.
Obidva jej romány nás odvádzajú do ďalekej mytologickej minulosti, aby rozprávali nanovo príbehy, ktoré sú súčasťou kultúrneho dedičstva európskej a svetovej kultúry.
Aj keď otvorenie sa iným kultúram a zmenšovanie globálnej dediny nám priniesli pred oči tiež ďalšie mytologické príbehy, predsa len tá grécka klasická epická dráma plná osudovosti, rodinných prekliatí, vášní i božských žartov, zostáva základom kultúrneho diania.
Popri vášňach božských postáv, zlobe osudu, sile ľudských hrdinov a prekliatí, ktoré dokážu zvrtnúť ľudské bytie, pôsobia dnešné drámy často len ako slabé odvary.
Millerová sa teda rozhodla vrátiť do rozprávania prapodstatu dramatických epických rozprávaní a rozpovedať nanovo a s nenápadným, zato dôležitým zrkadlením dnešnej doby, príbehy.
Tie príbehy, ktoré Yuval Noah Harari považuje vo svojej knihe Sapiens za to najdôležitejšie, čo stvorilo ľudskú civilizáciu. A Millerová ich rozpráva tak, že aj Homér by bol na ňu pyšný.
Kirké a jej premeny
Keby sme mali školstvo, ktoré by nás chcelo humanitne vzdelávať a učiť nás o podstate človečenstva a kultúry, asi by sme sa o Kirké na hodinách klasickej kultúry dozvedeli, že to bola mocná čarodejnica, dcéra boha Hélia a bohyne Perseis, ktorá bola dcéra Titána Okeána.
