Udalosť týždňa
Kým svet špekuluje, ako sa budú mať ceny ropy v prípade, že útok na Saudov prerastie do vojny, Blízky východ vo vojne už je.
Čo iné je situácia, keď jedna regionálna mocnosť zbombarduje tej druhej polovicu ťažby ropy? Pričom nekonvenčnými asymetrickými prostriedkami – útoky na tankery, špeciálne jednotky, výcvik a sponzoring cudzích geríl – to robí už roky.
Húsíovia z Jemenu v rámci solidarizovania s mecenášom takto v záujme propagandy a ohlupovania (najmä) Európy vzali na seba tento hneď po 9/11 najďalekonosnejší teror. Trump vyrobil zo zahraničnej politiky úplný zmätok (napríklad tretí odvolaný bezpečnostný poradca), ktorého príkladom bola aj výpoveď iránskej zmluvy, vďaka čomu sa nedá konštatovať, že v Teheráne leží stopercentná zodpovednosť.
Vina ajatolláhov je iba deväťdesiatpercentná, navzdory tomu by však Európa mala prestať s vyzývaním „oboch strán“ k zdržanlivosti. Vajatanie Merkelovej, Macrona, Bruselu, „neodvaha“ pridať sa na stranu Ameriky dvíha klinické sebavedomie vládnucich ajatolláhov, čo zvyšuje pravdepodobnosť vojny.
Udalosť SR
SaS.
Na Sulíkovo zhrnutie mimoriadneho kongresu, že je strana definitívne jednotná, sa nedá vymyslieť ironickejšie apropo, než situácia dva týždne po, keď predseda odmieta spoločný pobyt na kandidátke s Rajtárom a Galkom.
Keďže informácia má súvislosť s realitou, na vládnutie sa desať rokov pripravujúca strana beží pol roka pred voľbami k anihilácii. Koniec SaS v podobe, ako vyzerá dnes, má pritom potenciál až fatálnych dôsledkov v zmysle zmeny osoby, ktorej (prvej) dá Čaputová poverenie zostaviť vládu.
